Tento autoportrét je vytvorený ako séria fotografií a krátkeho videa, ktoré spolu fungujú ako taká mapa môjho podvedomia. Nezachytávajú konkrétne udalosti či okamihy, ale skôr záblesky myšlienok, nálad a vnútorných obrazov – niekedy pokojné, inokedy zvláštne alebo temné, podobné snu. Inšpirovaná poetikou filmu Valerie a týden divů, tvorbou Viki Kollerovej a literárnou atmosférou Roberta Frosta, prepájam krajinu s vlastnou figúrou tak, aby spolu vytvárali jeden celok. Tvrdé svetlo, zrkadlá a premenlivé ročné obdobia podporujú tému hľadania seba a vlastného smeru. Moja práca tak predstavuje úprimný záznam obdobia, ale zároveň necháva divákovi otvorený priestor na vlastnú interpretáciu.