Pohľad do zrkadla je zreteľnejší a viac zraniteľný ako pohľad von oknom. Steny, ktoré sa rúcajú, praskajú a opadávajú, našu myseľ vlastne oslobodzujú z dočasnej klietky nespokojnosti a sebapochybnosti, ktorú sa nedalo oklamať a nevšímať si. Vzniká nová nádej, chuť do života - stačí len túto klietku opustiť a nazrieť von oknom, za ktorým sa nachádza niečo pozitívnejšie, nový spôsob zmýšľania - nové štádium mysle.