Dielo pracuje s humorom a jemným surrealizmom, aby poukázalo na známy paradox súžitia človeka a mačky. Na obraze mačka drží malého človeka podobným spôsobom, akým my bežne nosíme svoje domáce zvieratá. Tento obrátený moment naznačuje, že možno nie sme majiteľmi mačiek, ale skôr ich služobníkmi. V reálnom živote sa o ne staráme, upratujeme po nich, kupujeme im hračky, krmivo a venujeme pozornosť, ktorú si vyžadujú. Dielo skúma otázku, kto má v tomto vzťahu skutočnú moc. Mačky si vyberajú nás, nie my ich.