Pred zrkadlom stojí žena, ktorá svetu ukazuje tvár úsmevu, lesku a dokonalosti. Jej obraz navonok žiari ako symbol šťastia a prepychu. No v odraze sa rozplýva pozlátka a zostáva len pravda – unavené oči, tichý smútok a vnútorná prázdnota. Dielo odhaľuje paradox ľudskej existencie: čo vidia iní, nemusí byť tým, čo skutočne prežívame. Zrkadlo sa stáva hranicou medzi ilúziou a realitou, medzi maskou a nahou dušou.