Všetko, čo začína, musí aj skončiť. A koniec jedného predznamenáva začiatok druhého. Dielo reaguje na Asimovu víziu sveta ovládaného robotmi a posúva ju o krok ďalej. Demonštruje kybernetickú ruku v okamihu stvorenia ľudských buniek. Nadväzuje na myšlienku špirály a opakovania času, kde naše diela budú alebo už aj boli našimi stvoriteľmi. Takže nie je človek pri výrobe robota, ale robot pri výrobe človeka. Možno nás to čaká alebo to bolo už na počiatku?