Tento obraz je vizuálnym experimentom s detailmi a symbolikou života. Pôvodne som pracovala s témou stromu života, no rozhodla som sa ju interpretovať inak – nie cez tradičné zobrazenie vitality, ale cez spojenie organických štruktúr s ľudskými pozostatkami.
Vetvy stromu a kosti sa v obraze prelínajú a zdieľajú podobnú textúru, čím naznačujú, že smrť a život sú neoddeliteľne prepojené. Nechcela som zobrazovať život iba ako protiklad rozkladu, ale skôr cez farebné prechody, vzory rastlín a vrstvenie línií, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. V tomto zložitom prepletení prírodných a anatomických foriem sa ukazuje cyklus existencie – kde sa niečo rozpadá, tam sa rodí niečo nové.
Obraz tak nie je len o pominuteľnosti, ale aj o pretrvávaní – o tom, že aj v zdanlivom konci existuje pohyb, rast a premena.