Moja práca, reagujúca na tému “Bez technológie”, je inšpirovaná tradičnou 
architektúrou a spôsobom života kočovného národa Tuarégov. Ide o stan, využívajúci 
princípy proti náročným podmienkam púšte, ktoré sú však uplatniteľné aj v chladnom 
prostredí. Jeho základnou funkciou je poskytnutie miesta pre oddych. Avšak, 
poskytuje aj ochranu pred silným vetrom, izoluje teplo a je nepremokavý. Hlavným 
materiálom stanu je koža, ktorá je zafarbená modrou termochromatickou farbou a pri 
kontakte s teplom (dotyk, slnečné žiarenie) mení svoj odtieň a odráža  svetlo. Narozdiel od tradičného 
stanu ležiaceho na zemi, tento objekt je špecifický tým, že visí vo vzduchu. Stan je 
možné zavesiť do ľubovolnej výšky. Ak je moc vysoko, vstup do priestoru je možný 
pomocou lán, po ktorých sa dá vyšplhať. Koža je pomocou týchto lán napnutá z troch 
strán (zprava, zľava a zhora), čím pridáva objektu väčšiu stabilitu. Laná sa pripevňujú 
k prírodným prvkom ako stromy či skaly. Hlavné útočisko sa nachádza v strede stanu, 
po jeho bokoch sú krídla. Krídla stanu ponúkajú priestor pre oddych, slúžia podobne 
ako húpacia sieť. Konceptom tejto architektúry je myšlienka: bývanie ako rituál - jedná 
sa o obetovanie komfortu pre kvalitu. Taktiež otvára otázku, čo všetko má pre nás 
hodnotu a prečo. Podnecuje k zamysleniu sa nad vzťahom človeka k technológii, 
prírode a sebe samému.