Krabička s náplasťami, ow-okay.
Namiesto klasického lôžka nesú slová – vety, ktoré vyjadrujú psychickú bolesť, traumu, ,zamyslenie či nostalgiu. Vnútorné zranenia, ktoré si často nesieme ticho v sebe. Nalepením na telo sa tieto slová akoby otlačili navonok – menia sa na viditeľné rany.

Je to symbol toho, že aj psychická bolesť môže mať tvar, miesto, meno.
A tak, ako sa hojí fyzická rana, aj tá vnútorná si zaslúži priestor na uzdravenie.

Keď si náplasť dáš dole, rana pomaly mizne. Presne tak, ako by mala miznúť aj bolesť, ktorá ju spôsobila.
Je to pripomenutie, že netreba sa utápať v minulosti.
Nemusíš ostať ranený navždy, môžeš ísť ďalej.

 
Náplasť po tomto získa ešte druhý život. Po odlepení tohoto ,,lôžka z vetou" sa premení na kľúčenku ktorú si môžeš dať ako, zips od bundy, prívesok ku taške, na kľúče.
A ČO TO TERAZ JE?
Je to tvoj osobný pomocník.,,Mini-lekárnicka“, ktorá síce neobsahuje náplasti, ale spomienku na to, že si prežil/a. Je to tichý symbol, že: Aj keď prídu ďalšie boľavé dni,
už máš pri sebe niečo, čo ti ich pomôže zvládnuť.