Krabička s náplasťami, ow-okay.
Namiesto klasického lôžka nesú slová – vety, ktoré vyjadrujú psychickú bolesť, traumu, ,zamyslenie či nostalgiu. Vnútorné zranenia, ktoré si často nesieme ticho v sebe. Nalepením na telo sa tieto slová akoby otlačili navonok – menia sa na viditeľné rany.
Je to symbol toho, že aj psychická bolesť môže mať tvar, miesto, meno.
A tak, ako sa hojí fyzická rana, aj tá vnútorná si zaslúži priestor na uzdravenie.
Keď si náplasť dáš dole, rana pomaly mizne. Presne tak, ako by mala miznúť aj bolesť, ktorá ju spôsobila.
Je to pripomenutie, že netreba sa utápať v minulosti.
Nemusíš ostať ranený navždy, môžeš ísť ďalej.